Hodnotenie blogu:

5

prvy den

Bolo 17.6.07 nedela, a strasne teplo umarali sme sa v aute( samozrejme klimatizaciu nemame) a viezli sa pozriet si maciatka k "chovatelke" kde sme sa uz dohodli vopred ze prideme, ked sme vystupili zdalo sa nam, ze este viac pripeka, samozrejme dom sme nasli az na treti krat, najprv sme museli obist riecku co tecie priamo pred barakom dva krat :) to asi pre stastie :) velke dvere, na kedysi gazdovskom dome, sa otvorili a prve co nas privitalo bol kocur s mohutnou hlavou ...krasny.....povodne sme isli prenho...ako keby vybiehal ku nam, aby sme si ho uz zobrali....ale sli sme dalej ocitli sme sa na vacsom dvore plnom maciek, bolo to pekne, tolko maciek na kope, clovek by si bol pomyslel, ze budu spinave ked je ich tolko pokope a eset su aj vonku ale nie, boli cistucke a vsetky krasne priadli, bolo to ako na koncerte v nejakej opere kde macky hraju praducu ariu:)

vo vnutri vsak uz netrpezlivo stali za sietkovymi dverami male macence, teda az take male neboli, na to ze mali tri mesiace velmi dobre vyzerali. "Chovatelka" mi jedneho podala, aj ten krasne priadol a len co som si ho prilozila k sebe akokeby sa ku mne pritulil, hned som vedela, aj ked som si to mozno hned ani nechcela priznat ze bude moj. Volali ho tam Zblnko, lebo ked pradie tak to trosku znie ako keby zblnkal potocik, velmi sa mi to zapacilo,a tak sme rozhodovali... ktoreho zobrat. Velmi som maciatko nechcela, bala som sa ze bude mat take nicitelske sklony ako jedna nasa macicka co ju mala starka v byte, dost ma to odradzalo kedze byvame v podnajme a sme radi ze tam mozme byt, nechceme vyvolavat ziadne neprijemnosti lebo nam tam mozu vylozit kufre a .....no skratka hlavne preto som chcela dospelu cicu, ta je z pomerne kluna....ale viac mi ucarovali macence, a tak rozhodnutie zastalo na Zblnkovi. Dostali sme ockovaci preukaz a pokyny ze sa mame urcite ozvat ze ako nazivame. Prepravku sme este nemali tak sme si museli povystacit iba s krabicou, kedze rada sijem a aj vysivam par dni pred som sa snazila usit mackovsky vankusik, ktory bol teraz v krabici.Tak sme nasho kocurika dali do krabice a samozrejme k mojim noham do auta,lenze akonahle sme nastartovali, kocurik bol na mne nikam sa neplasil iba bol na mne , nechcel byt v krabici a to som sa ja este domnievala ze mu tak bude lepsie, ze sa nebude az tak bat, mylila som sa. Kedze v predu moc pripekalo slnko prestahovala som sa na zadne sedadlo aj skocurikom na vankusi a tak sme prezili celu cestu, v aute bolo velmi teplo, a cely cas som sa bala aby nedostal upal, bolo to strasne dychcal ako pes a ja som mu nevedela ako pomoct, iba som sa vyhybala tomu aby som ho velmi neohriavala a vsemozne zabranovala tomu aby nanho pieklo slnko, bola to najdlhsia cesta mojho zivota.

Ked sme uz konecne prisli,cakala som ze sa kocurik aspon napije ked uz po ceste tak tvrdosijne odmietal, no odmietal aj doma, nechali sme mu prbadat cely byt, nasiel aj zachodik a hned ho aj poznacil ze je jeho:) ale to uz bolo vecer, trapilo ma ze nas upozornovali ze asi prve noci bude mnaukat za svojimi surodencami,tak ma uz strasili obavy ze to zacuju nasi najomnici co byvaju vedla nas. No na moje prekvapenie ked som si lahla do postele, nas kocurik bol hned pri mne a lahol si vedla mna, samozrejme nemohol si odpustit dat si hlavku na moju ruku, a takto sme spali celu noc, ja bez jedineho pohnutia s blazenostou na dusi a on bez jedineho zamnaukania celu noc.

Pridal: Lucicek | 20. júna 2007 o 14:31 | Počet zobrazení: 1518

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach: pošli na vybrali.sme.sk


Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Váš nick:
Heslo:

Nebol pridaný žiaden komentár.