Hodnotenie blogu:
Ako si tak sedím pri upravovaní nášho blogu, niečo mi ťahá stoličku. Zase tá mačka. Je hladná, fúzy sa jej krížia a mňauká. Otočí sa a svojim ladným krokom a vystretým chvostom kráča k svojej miske. Sadne si, dvakrát zamňauká a svojimi modrými očami poprosí o hrsť granúl. Nasypem jej a pol hodinku mám pokoj... Ani päť minút neprešlo, už mi znova ťahá stoličku. Normálne som sa jej pýtal, čo chce, ale stále len mňauká. Asi sa s tým budem musieť zmieriť, veď ona nevie povedať ani jedno súvislé slovo.
Konečne zamňaukala normálnym tónom a hneď mi bolo jasné, že je smädná. Nalial som jej z Mirindu, sladko zapriadla a s chuťou sa dala do pitia. Za počítačom sa nedalo sústrediť, mačiak sŕkal, akoby tam mal horúcu polievku. Zrazu nič, ticho. Môj zrak úpenlivo hľadel na misku, kde pred chvíľkou sŕkal mačiak. Bolo mi to divné. Zrazu ticho vystriedal dosť hlasný grg a tí, ktorí neveria, že mačiak vie grgať, môžu začať. Mačiak vykukol spoza roku, trikrát zamňaukal (to znamená ďakujem) a keby nemal uši, tak sa mu úsmev krúti okolo hlavy. Šťastný pribehol ku mne a teraz leží v pelechu a....
...chrápe!
Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach:
Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.
Nebol pridaný žiaden komentár.