Hodnotenie blogu:

Za tento blog ešte nikto nehlasoval.

O mačkách a ľuďoch

Pred časom som písala o "mojich" krásaviciach. Černuľka s maskou a papučkami stále na mňa čakáva na schodíkoch v kroví, a keď ma začuje, pozdraví ma zamňaukaním a beží mi oproti. Potom spolu so mnou beží hore schodíkmi k nízkemu paneláčiku a z kríkov vybehnú jej čierne - a najnovšie aj bielo-sivé kamarátky. To je náš ranný rituál. Časť maškŕt im dám tam k paneláčiku zo strany "divočiny" - mice sa "ponúknu" a tá, ktorá mi robí "uvítací výbor", ani nedopapká a beží ma odprevadiť aj s jednou z černulí. Ideme teda spolu z druhej strany paneláčika po chodníku okolo zaparkovaných áut k druhému paneláčiku, pri ktorom tiež sú kríky. A pod tie kríky vysypem, či vyložím druhú časť prinesených maškŕt. Začičkám - a z kríkov sa vynorí čierno-biely kocúrik s čiernym fľakom uprostred tváričky. Zamňauká na pozdrav, nechá sa poškrabkať a ide rovno k poživni. A z okna na prízemí mi máva - ak je už hore - stará pani, ktorá im tiež občas prilepší, ale sa bojí, lebo jej občas niekto vynadá.
Aj mne už iná stará pani nadávala, a keď som jej vyvrátila všetky jej argumenty (mačky sa tu množia - nemnožia, lebo sú sterilizované a ak pribúdajú, tak je to vďaka ľuďom; roznášajú choroby a sú tu deti - no tak tie deti sú nebezpečnejšie pre tie mačky ako opačne, lebo mačky boli odčervené a boli ošetrené pri stzerilizácii od veterinára; našla tam mŕtvu mačku - no všetko čo sa narodí, raz umrie, a tieto mačky umrú, ak sú staré, alebo ich zrazí auto, alebo ak ich taký dobrák ako ste vy, otrávi, inak sú zdravé a nemajú prečo umrieť.) A jej posledný argument ma úplne dojal. Vraj nemám sypať tie granule (vtedy som mala granule) tým mačkám, lebo tade chodia deti, ktoré to zbierajú! To aj mne klesla sánka a hneď som nevedela trefne odpovedať. Teraz, "po funuse", si hovorím, že zbierali by to len malé deti, alebo retardované deti, a obe tieto skupiny majú byť v doprovode rodičov - tak načo súä potom tí rodičia tam? A veľké deti vedia, čo to je a iste nie sú také hladné, aby boli odkázané na zbieranie mačacích granulí...
Chodieva tam aj pán s labradorom, s ním sme pred časom mali debatu na tému "mačky" - a po vysvetlení, že mačky sú sterilizované a zdravé a nemusí sa báť, že by jeho psík od nich niečo chytil, sa s ním aj dalo hovoriť. odvtedy sa zdravíme a ubezpečuje ma, že jeho psík mojim mačkám neublíži, a asi to aj ony vedia, lebo ak ich aj ponaháňa, bežia pred ním akoby v rámci hry, a ani ich nenapadne vydriapať sa na stromy, ktorých je tam neúrekom. Raz ho volal preč, aby "nenarúšal kŕmenie" a spolu sme sa na tom pousmiali.
Reakcie ľudí sú rôzne.
Teraz je na jednom z týchto paneláčikov lešenie - ide sa zatepľovať. Bojím sa toho, lebo lešenie je pre tie mačky lákavé, a ľudia na stavbách bývajú dosť tvrdí k zvieratám...straší ma napr. príbeh malinkého Lakyho, ktorého nejakí chlapi z lešenia držali v sklenenom pohári uprostred výkalov a moču a potom ho v tom pohári hodili z lešenia dolu...Laky mal šťastie v nešťastí, že sa dostal do dobrých rúk. Nepôjdu moje prítulné cicuše tiež za ľuďmi pracujúcimi na lešení vo vidine niečoho pod zub, či dobrodružstva alebo len za pohladením? No, neteším sa z toho. A ešte je tu jesenná deratizíácia. pri tej umierajú škaredou smrťou nielen chudáci hlodavci (tiež by mohli vymyslieť nejaký menej bolestivý spôsob, aj to sú živé tvory), ale aj mačky či vtáky.
A tak som v napätí: čo bude? Prežijú moje mačičky tieto nástrahy? A vôbec, nebolo by jednoduchšie a aj ekologickejšie, keby ľudia prestali vonku žijúce mačky prenasledovať ako v stredoveku, a namiesto toho im umožnili prežiť a nechali ich loviť ich prirodzenú potravu neotrávenú? Bol by z toho obojstranný úžitok. A že by to nejaké tie hlodavce prežili? Lenže aj tie majú svoje miesto a keby sme vyhubili všetky tvory, ktoré nás obťažujú alebo len majú smolu, že žerú to, žo jedávame aj my, vyhynuli by ďalšie druhy a o pár desaťročí by sme tu ostali len my. Nebolo by to smutné?
V Petržalke to už "poriešili". Hon na čarodejnice. Pokuta za ľudskosť a súcit. Len mi tak ešte napadá: tu chýba osveta.
A tak som rada, že nie všade to "poriešili" tak ako v Petržalke a že aspoň niekde sa dá beztrestne pomáhať zvieratám.

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach:

Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Strana: 1