Hodnotenie blogu:
Z vlastnej skúsenosti viem, že ak má človek pri sebe zvieratko, nikdy nie je sám.
Skôr môže byť sám, keď žije s človekom, s ktorým si nemá čo povedať...
Samota je hrozná, to mi potvrdia všetci, ktorí žijú dlhší čas osamelo, bez toho, aby s niekým prehodili slovo.
Keď som v 40tke ovdovela, najviac mi v mojom žiali pomohol práve môj kocúrik Cicuško, aj keď so mnou komunikuje v mačacínskej reči. a tak som si k nemu obstarala ešte mačičku, aby mal aj mačaciu priateľku. aby som zabránila nežiadúcemu rozmnožovaniu/nakoľko bývam v dvojizbovom byte, dala som kocúra kastrovať.
Napriek tomu sa tí dvaja zbožňujú a majú veľmi radi mňa. k cudzím majú odstup. A ja ich ľúbim tak veľmi, ako by som ľúbila vlastné deti, keby som ich mala. sú pre mňa všetkým...
NIKDY s nimi nie som sama.
Medzitým som si našla priateľa, s ktorým sa občas navštevujeme. vzťah nám veľmi nefunguje, nemáme spoločné záujmy a preto sa s ním cítim sama, lebo nemáme o čom spolu debatiť, hoci to nie je zlý človek
Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach:
Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.
Strana: 1
Smutny pribeh,ale mate pravdu:So zvieratkami NIKDY nie sme sami.Mam sice "len" 23 rokov,ale myslim,ze zvieratka su ovela lepsie,ako ludia.Nikdy nam neubizia a neklamu.Sama mam pekny zverinec-psa,macky,potkanov,korytnacku a este aj mame som toho dost nanosila:-) Prajem vela stastia Vam,aj macacim kamaratom!