Hodnotenie blogu:

6

Kto je viac?

S trochou nadsázky by sa dalo povedať, že povestné "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva" platí už tisícky rokov. A myslím, že úspešne by sa to dalo aplikovať napríklad aj na vzťah človeka a zvieraťa. Konkrétne mám na mysli človeka a mačku. Hrdíme sa ako máme radi zvieratá, čo pre nás znamenajú a čo všetko sme pre ne ochotní urobiť. Ale úprimne - ako je to v skutočnosti? Ak platí ono "aký človek, taká doba", nuž potom to pre súčasného človeka nevyzerá dobre. Ale nie vždy sa človek správal ako to vidíme dnes ...

Tisícky rokov späť žil človek v úžasnej symbióze so zvieratami, mačky nevynímajúc. Nádherným dôkazom je staroveký Egypt, krajina faraónov. Miesto kde sa mačky tešili úcte a pokoju, miesto kde ich ľudia ctili a milovali, starali sa o nich a boli hrdí na to, že také nádherné stvorenia sa rozhodli žiť po ich boku. Svoju lásku pretavili aj do reality - starali sa o mačky ako o seba a uctievalii ich ako božstvo. Doslova. Snáď nebolo domácnosti v ktorej by sa nenašla soška Bastet, bohyne plodnosti, materstva a krásy. Posolstvo Bastet stelesňovala lokalita Perbastet (gr. Bubastis), v ktorej stál jeden z nakrajších chrámov zasvetený bohyni s hlavou mačky. Náprotivkom ochrannej a láskavej mačacej bohyne Bastet bola Sachmet, stelesnená inou veľkou "mačkou" v podobe levice. Sachmet, nazývaná aj "Mocná" bola dcérou boha Rea a okrem pomsty stelesňovala aj uzdravovanie (lekárstvo). Zvláštny, ale nie nelogický protiklad. Na jednej strane životy berúca, na druhej uzdravujúca sila. Rovnováha, akú dnes ťažko predstaviť.

Egypťania vedeli, že to ako sa správajú k iným (zvieratá nevynímajúc) tak sa budú iní správať k nim. Preto ukameňovali rímskeho vojaka, ktorí pri dobývaní mesta zabil pred očami ľudí na hradbách mačku. Tí ľudia boli v zúfalej situácii, bojovali o svoj život. Napriek tomu však neboli ľahostajní k svojim partnerom. A keďže za partnera považovali aj mačku, ich milovanú a zároveň obávanú Bastet / Sachmet neváhali pomstiť jej krutú a zbytočnú smrť ...

Odvtedy prešlo mnoho času a veľa sa zmenilo. A žiaľ zmenil sa aj človek, ktorý kedysi nažíval v láske a úcte s mačkami. Ľudské mláďatá vedome a zákerne umučili bezbrannú a dôverčivú mačičku a i keď mnoho z nás to pobúrilo, stále sa našlo dosť "ľudí", ktorí mávli rukou so slovami "veď to bolo len zviera, keby to bol človek bolo by to iné". Iné v čom? Vyhasol život, ktorý nemal o nič menšiu hodnotu ako ten ľudský. Život je život, jedno či humanoidný, alebo zvierací. Pretože človek je len súčasťou prírody, nie jej dominantou. Musí žiť tak, aby nechal žiť aj ostatných - rastliny a zvieratá. Pretože bez nich bude človek len smutným mementom ako to dopadne keď sa naruší vzácna rovnováha, ktorú bez diskusie pomáha udržiavať aj úcta voči iným než sme my. Pretože sa môže stať, že potom človek zostane sám ... a samota nie je pekná.

Pridal: Chenetkaus | 29. júna 2007 o 23:13 | Počet zobrazení: 1933

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach: pošli na vybrali.sme.sk


Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Váš nick:
Heslo:

Nebol pridaný žiaden komentár.