Hodnotenie blogu:

7

Záchrana ešte nemusí znamenať život

Práve som zachránila mačiatkovské bábätko pred smrťou a vzápätí som ho poslala na smrť. Prečo? Lebo malo pretrhnutú brušnú dutinu, odtrhnuté rebrá od sterna, polámanú panvu, zlomenú chrbticu, necitlivú jednu zadnú nožičku a druhú iba v oblasti stehna. Plačem ako dážď a chcem, aby plakali aj všetci, ktorí sa zdúvajú od pýchy nad samým sebou, nad svojou ľudskosťou a vyvyšujú sa nad všetko živé, čo je na tejto ZEMI. Už vás niekedy bolelo brucho? A privreli ste si niekedy prst do dverí? Viete ako to bolí?! Ale to mačiatko malo 1000krát silnejšiu bolesť. Takú, že ju možno ani nebolo schopné vnímať. A prečo muselo takto trpieť? Pre našu ľudskú pýchu! Poviete si,...no hysterka, mača zrazilo auto,... Ibaže to mača, najviac 6 týždňové, nemalo čo robiť naobed, uprostred križovatky. Také malé mača, na svojich ešte neistých nôžkach by sa tam nedostalo, ani keby chcelo. Niekto ho tam musel dopraviť a nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že ho tam musel niekto vyhodiť, aby sa samo postaralo o svoj koniec. Ale, chúďa, malo smolu. Auto ho nezabilo, iba ho dochrámalo a ono nechápavo pozeralo dookola na prizerajúcich sa ľudí, že KTO a PREČO mu spôsobuje takú ukrutnú bolesť. No a teraz príde ten bonbónik: náš homo sapiens, človek múdry a vzpriamený. Lepšie povedané, ľudia, hlúčik ľudí, ktorí riešili svoje problémy a sem tam zaškúlili na mača, či už konečne dorazilo na cestu, pod kolesá áut. Chce sa mi zvracať z takýchto ľudí. Neustále zvyšujeme svoju životnú úroveň, pokrok, ale kde je naša morálna úroveň? Či sa morálka a mravnosť, neprejavuje práve v takých chvíľach, keď je treba pomôcť a venovať čas niekomu slabšiemu, menšiemu,... Či aj kniha kníh, Biblia, nehovorí v jednom zo svojich prikázaní....miluj blížneho svojho ako seba samého.....? Keď si predstavím, koľko ľudí sa hlási ku kresťanskej ideológii, tak sa pýtam, čo sa to v kostoloch učia??? Načo tam vlastne chodia? Nemilujú ani seba, ani blížneho, sú ochotní pomáhať iba vtedy, keď ich to nič nestojí a zabíjajú pre svoje pohodlie. To je smutný obraz súčasného človeka. Preto mi je smutno a plačem ako dieťa, ktoré nechápe, prečo bežia veci tak a nie inak.

Pridal: Miska | 04. decembra 2007 o 21:09 | Počet zobrazení: 2696

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach: pošli na vybrali.sme.sk


Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Váš nick:
Heslo:

Strana: 1

lucinka | 01. februára 2008 o 1:00

Je to hrozny zazitok, mame niekolko podobnych, tiez sme uz nedokazali zvieratku pomoct, vsetko to boli malicke macacie babatka. Uz sme cela rodina taki vycviceni, ze neustale pozerame ci nahodou nieco nelezi na ceste alebo pri nej. Ale nebojte sa nie ste sama, poznam sice malo ludi co ma sucit, ale predsa len su. Aj tak vdaka Vam aspon dalej netrpelo. Mozno by tam lezalo a plakalo este velmi dlho, keby ste neisli okolo. J.

Adadka | 09. 2007 o 12:36

no... najväčší parazit na svete je človek...