Hodnotenie blogu:

8

Rori - jedno biele mača....

Ahojky. Volám sa Rori a som biely kocúrik so sivými labkami...

Narodilo som sa siamskej mačacej mamke. Na ocka si už nepamätám, ale najskôr bol akýsi potulný kocúr. Moja mamka bola sivej farby, okolo papulky bola čierna. Ocko bol najskôr biely.
Spolu na svet prišli so mnou aj dve mačičky. Dve moje sestričky. Jedna bola čisto biela, druhá bola biela a mala škvrny ako Dalmatínec a po mame mala čierny pysk. Všetci traja sme prišli na svet minulý rok. V zime, i keď sa už blížila jar. Vtedy bolo mierne podnebie, ale zažil som aj sneh a možno som sa aj narodil ,v snehu‘.
Po pár mesiacoch som si všimol u jednej z mojich sestier čudné chovanie. Jej biely kožúštek sa triasol a v posledný deň sa už nehýbal. Chcel som svoju sestičku zobudiť, myslel som, že spí. Mraučal som pri nej. Kusol ju do labky. Nakoniec ju pretočil a všimol jej mŕtve očká. Pochopil som. Ona už na tomto svete nie je. Je niekde inde...
Postupom času, sa ale všetko zhojilo a ja som si hrával zo svojou druhou sestrou. Matka nás často opúšťala a odmalička k nám chodilo jedno dievčatko. Pozorovalo nás a ja som jej začal veriť. Nechal som sa hladkať, raz prinieslo i niečo veľmi chutné. Odchádzalo väčšinou pred príchodom mojej mamky.
V jeden deň, mamka bola zase preč som sa opäť hral so svojou škvrnitou sestrou. Začuli sme cudzie zvuky. Brechanie! Začali sme utekať, ale to niečo JU chytilo. Dlho som nemal odvahu sa tam vrátiť, dlho som sa bál. Až po chvíli, keď už som si myslel, že to 100% odišlo sa tam vrátil. Ďalšia moja sestrička ležala udusená. Hrdlo mala rozpárané, okolo bola krv. To zviera ju chvíľku tiahlo, potom ju to pustilo a nechalo tam. ....

Posledné dni je mamka akási nervózna. Niekedy ma očistí, inokedy zas na mňa prská. Trochu ma to prekvapuje.

Raz ráno som sa zobudil na čudné ľudské zvuky. Myslel som si, že je to moja kamarátka s ďalšími ľuďmi ale nebola. Bolo to pár chlapcov. Začali ma pozorovať. Moja skrýš bola odhalená a tak som rozmýšľal čo spraviť. Jeden z nich ma chytil a triasol so mnou. Nechápal som tomu. Potom mi začali dačo robiť s labkami a ťahať ma za chvost. Mraučal som, ale oni mi nerozumeli. Začali mi stúpať na nohy a robiť všelijaké takéto veci. Napokon ma priviazali o bicykel, jeden si naň sadol a ťahal ma. Strašne to bolelo. Celý chrbátik som mal zašpinený, predné labky som mal zlomené a natrhlo sa mi uško. Vtedy som zbadal tú známu tvár dievčatka ako plače. Ako niekam uteká....
Vzápätí na to prichádza ešte s niekým... Ona, ďalšie dievča a s nejakým chlapcom. Niečo po tých „zlých“ ľuďoch kričia. Berú ma im z rúk a utekajú preč...
Zobudil som sa v zvláštnom, omurovanom dome. Bol som v izbe, ležal som v peliešku. Bruško som mal obviazané, labky v sadre, uško zašité. Celé telo ma bolelo. Na izbe sa otvorili dvere a z nej vyšla tvár Lucky, môjho dievčatka. Vďaka nej som neutrpel ďalšie vážne zranenia. Vďaka nej a jej kamarátke a bratovi. V ľuďoch som stratil dôveru. Verím iba tým, čo poznám dlhšie. Cudzích chlapcov sa bojím a vždy pri nich syčím, prskám a škriabem nohy, alebo akú časť tela majú najbližšie. Je to prirodzený strach mačky, ktorej nieto ublížil. Na moju mamku sa už ani nepamätám. Teraz je ňou 9 ročná Lucka, jej rodina a jej kamaráti.

Pridal: Adadka | 18. októbra 2007 o 20:18 | Počet zobrazení: 2561

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach: pošli na vybrali.sme.sk


Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Váš nick:
Heslo:

Strana: 1

linda | 26. januára 2008 o 12:54

je to trapné