Hodnotenie blogu:

6

ako slepa hus k zrnu - alebo ako som k macicke prisla

Moja cesta k zvieratkam nebola lahka.Moji rodicia sa coraz viac obavaju ist z domu na dovolenky, lebo ich navraty boli vzdy spojene so sokom z noveho domaceho prirastku. Zacnem pekne po poriadku.
Vzdy som zboznovala zvierata. Najzaujimavejsie je, ze okrem psov, ktore som mala vzdy rada, som postupne prichadzala k zvieratam o ktorych som vzdy tvrdila, ze by som nechcela, alebo ktorych som sa bala.

Bala som sa koni. Skoncilo sa to najdenim mojej prvej "lasky" kobylky Šarlotky, ktoru som vychovavala od maleho zriebatka v jazdeckom oddiele.Zial predali ju a neskor umrela ako mladucka 4-rocna:( Verim, ze raz sa mi podari podobnu kobylku si zadovazit.
Nikdy som netuzila po morcati. Pocas jednej rodicovskej dovolenky, ale nasich cakalo prekvapenie - biele uhryzene hunate kakajuce morca, ktore uz kamaratka nechcela.

Nasledne sa mi podarilo osvojit Bandyho - jedine z mojich zvierat, ktore som vzdy chcela-psika, ktory sa narodil v areale spominaneho jazdeckeho oddielu a po 4 rokoch prehovarania rodicov sa za sice takmer tragickych okolnosti, ked ho postrelili chlapi z druzstva, ku nam dostal a preziva uz jesen svojho zivota. Ale to je uz iny pribeh.
Nikdy som nechcela ziadneho vtacika. Neboli pre mna zaujimavi, vreskluni poskakujuci v klietkach, ktori robia neporiadok a kakaju vsade kam sa pohnu.

A tak som nasla pred 3 rokmi ranenu pinku Čivka. Zila u nas asi rok, potom putovala k chovatelovi takychto nevyliecitelnych divych vtacikov. Mozno jej mozem dakovat, ze ma presvedcila o opaku mojho nazoru na vtaciky. Na zaklade skusenosti s nou som si kupila papagaja rozelku Bibku a laska k operenm dvoj -nozcom ma priviedla k mojim laskam Tinke a Kubkovi - papagajom sivym.
Vzdy som sa bala maciek. Macky ma prenasledovali v mojich nocnych morach, bala som sa ich pohladit. Sice sme vzdy prikrmovali vonku nejake tulave, nikdy som po 4-labkovej "falosnici"uhryzenej, skrabajucej, prskajucej netuzila.

A tak sme sa prestahovali na dedinu. Zvykla som si na 3 macicky od susedov, ale nanajvys som ich letmo pohladila, viac nie. Len nedavno sa to stalo. Pousmejem sa nad mojim nazorom na macky, ale hlavne nad vetou, ktoru som v ten den vyslovila panovi, ktoremu som darovala odchytene divoke maciatko od spominanych susedovych maciciek:" Ja by som macku nikdy nechcela, nemam ich rada" :)

Zrovna v ten den, ked som s nim cakala u veterinarky na kontrolu macicky, odchytil veduci nasho utulku v dedine decka, co vlacili 3 maciatka, prilis male aby boli od mamy, a kto vie, kde mali skoncit. Vtedy som sa opat zalubila. Mrnatko tulive sa vola Lillynka a je to macicka. Vobec neprska, nehryzie, neskriabe ako som si to predstavovala. S nou spoznavam zivot maciek a menim sa:)Spomenula som,ze nasi boli opat po navrate z dovolenky prekvapeni prirastkom?

Velmi sa bojim pavukov a hnusia sa mi...a zacinam sa bat...:)

Pridal: veverka24 | 07. augusta 2007 o 11:41 | Počet zobrazení: 1827

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach: pošli na vybrali.sme.sk


Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Váš nick:
Heslo:

Nebol pridaný žiaden komentár.