Hodnotenie blogu:

Ahoj, som Swenn

a potrebujem Tvoju pomoc, mňaaauuuuuu!!! Asi takto sa mi jeden sobotný podvečer "predstavil" zbedačený exemplár kocúra v striebornom prevedení. Nebolo možné ho ani v tej našej záhrade, ktorá sa podobá skôr na džungľu, prehliadnuť či nebodaj prepočuť. Nechala som teda kôš s prádlom napospas osudu a privolala som manžela, nech sa príde pozrieť kto hľadá pomocnú tlapku. Tak sme stáli oproti sebe - my a to strieborné čudo, ktoré vyzeralo akoby doň za dažďa udrel blesk. Čudo usúdilo, že asi dosť dobre nepočujeme ako je hladný a potrebuje teplý peliešok, tak pridalo na intenzite volania. To prilákalo aj jedného z našich tlapkošov, Šmokiho. Ten podliezol vrátka do záhrady, prehliadol si to strieborné zjavenie, zamňaukal a znovu podliezol vrátka. Čudo pochopilo a pobralo sa za ním. Medzitým sme sa mu prihovárali, aby sa nebál a manžel priniesol misky s papaním a vodou. Vôňa jedla bola veľmi lákavá a zatiaľ čo sa Čudo kŕmilo opatrne sme sa priblížili a prehliadli si ho. Vyzeral ako ... ako chodiaci dôkaz, že aj v takom stave sa dá žiť. Vychudnutý na kosť (pod kožou sa mu rysovali rebrá), blchy, kliešťe, vyhryzená a vytrhaná srsť, zlepence hrubé ako doštičky a špina ... . Zobrala som ho na ruky a on sa vďačne pritúlil a skúšal priasť. Doma sme ho izolovali od ostatných našich tlapkošov a dali sa do práce. Pomaličky rozčesávali čo sa rozčesať dalo, vyberali kliešte, ošetrovali poškodené tlapky. Kocúrik "Čudo" iba sem tam zaprotestoval, inak sa hlavne túlil a pohľadom stále kontroloval či tam sme. Manžel si skúmavo prezeral kocúrila a potom to prišlo. "Bude sa volať Swenn, vyzerá akoby prichádzal zo severu". A bolo jasné, že "Čudo", teraz už Swenn u nás zostane. Na druhý deň teda absolvoval návštevu na veterinárnej klinike v Rači, ktorá sa stará aj o ostatných našich tlapkošov. Urobili mu testy na FIV a FelV, odčervili ho, odblškovali, ošetrili vyhryzenú srsť po blchách a dostal antibiotiká, pretože mal problémy s dýchacími cestam, vážil 3,5 kg a bol podvyživený. Dostali sme teda lieky a termín kontroly. Tá už bola o kus veselšia. Bĺch a kliešťov už nebolo, hmotnosť sa začala upravovať (pribral 600 gr.). Srsť sme mu ostrihali (čo sa dalo z chuchvalcov a doštičiek sme rozčesali, ale srsť ako taká bola v príšernom stave...) a vmasírovali sme regeneračné kvapky a česali sme a česali ... . Pri ďalšej kontrole už neprišiel ubolený a zbedačený strieborný najdúch, ale 4,5 kg pradúci pán kocúr Swenn s leskom v očkách a záujmom o okolie. Keďže sme boli s pani doktorkou dohodnutí, že ak bude všetko ok bude Swenn kastrovaný tak sa aj stalo. Zákrok prebehol v pohode, preberanie z narkózy tiež, takže na druhý deň nám doma šantil kocúr ktorý sa pomaly skamaráťoval s našou mačacou tlupkou (Rasputin, Riško, Siux a Šmoki).

Ešte pred odchodom na veterinu sme v našom obľúbenom zvieracom e-shope 4labky.sk objednali kopu mašŕt ako "odškodné" za návštevu veteriny. A Swenn spolu so zvyškom tlupy skonštatovali, že "odškodné" by kludne mohli dostávať každý deň ...

Zo spočiatku pahltného kocúrika, ktorý vďačne zjedol čo našiel v miske sa pomaly stáva kocúr, ktorý čo sa mu nepáči ofrfle, keď má chuť na maškrty začne vymňaukávať pri chladničke (ó ako rýchlo sa naučil odkiaľ pochádza väčšina dobrôt do jeho bruška), keď sa chce mojkať príde a ťuknutím hlavičky o ruku, či nohu naznačí "venuj sa mi", alebo sa len tak pri mne či manželovi stúli do klbka (tak aby sa o nás opieral a cítil našu prítomnosť) a spokojne si zdriemne. Rád sa ide pozrieť von, ale ešte radšej má gauč, na ktorom sa predsa leží táak fajn (a ako dobre sa tam dá natiahnuť). Večer nám príde popriať dobrú noc a uloží sa mi pri nohách, kde zvykne zaspať. Ak ho niečo/niekto vyruší buď sa uloží späť k nohám, alebo sa presunie na kreslo pri posteli. Keď prídeme domov víta nas mňaukaním a vŕkaním ... .

Nevieme čo sa stalo kým osud zavial vyhladovaného a zbedačeného Swenna až do našej záhrady, ale zato vieme, že urobíme všetko preto, aby sa mal už len dobre a prežil spokojný život.

Bol to vtedy veru zaujímavý večer ... išla som zavesiť prádlo a zavesil sa na nás kocúr ... . A úprimne? Som rada, že som išla vešať prádlo práve v tom čase a práve do záhrady ... inak by sme predsa nemali Swenna, nášho mačacieho vikinga.

Podpor autora článku, že zahlasuješ za neho na hlasovacích stránkach:

Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

Nebol pridaný žiaden komentár.